Presnosť merania sa obvykle vyjadruje len:
absolútnou alebo relatívnou chybou merania
absolútnou chybou alebo korekciou
korekciou (opravou) nameranej hodnoty
relatívnou chybou merania
absolútnou chybou merania
Skutočná hodnota meranej veličiny je hodnota, ktorú:
zistíme meraním
vypočítame z nameranej hodnoty a systematickej chyby merania
vypočítame z nameranej hodnoty a náhodnej chyby merania
nepoznáme, ale štatistickým spracovaním hodnôt sa k nej priblížime
vypočítame z nameranej hodnoty, systematickej a náhodnej chyby merania
Meracou metódou sa nazýva:
návod predpisujúci postup pri meraní
schéma zapojenia a spôsob výpočtu meranej veličiny
spôsob výpočtu meranej veličiny
schéma zapojenia meracích prístrojov a zariadení, spôsob ich použitia a výpočet meranej veličiny
schéma zapojenia meracích prístrojov a zariadení
Nepriame meranie je meranie, pri ktorom sa hodnota meranej veličiny určuje:
z údaja jedného meracieho prístroja, avšak s prepočítaním funkčnej závislosti meranej veličiny od iných, už známych veličín
z údajov viacerých meracích prístrojov, avšak s prepočítaním na jednu funkčnú závislosť meranej veličiny od iných, už známych veličín
z údaja jedného alebo viacerých meracích prístrojov
z údaja jedného meracieho prístroja
z údajov viacerých meracích prístrojov výpočtom
Priame meranie je meranie, pri ktorom sa hodnota meranej veličiny získava:
z údajov viacerých meracích prístrojov
Priame meranie prúdu môžeme urobiť pomocou :
ampérmetra
kompenzátora, meraním napätia na bočníku cez ktorý preteká meraný prúd
voltmetra, meraním napätia na bočníku, cez ktorý preteká meraný prúd
ampérmetra alebo voltmetra, ktorý meria napätie na bočníku, cez ktorý preteká meraný prúd
ampérmetra, voltmetra alebo kompenzátora, pomocou ktorých meriame napätie na bočníku, cez ktorý preteká meraný prúd
Meranie je v podstate:
porovnávanie meranej veličiny so známou veličinou
súbor experimentálnych úkonov poskytujúci rad údajov meracích prístrojov, ktoré sa vyhodnocujú tak, aby bolo možné určiť velkosť meranej veličiny ako násobok príslušnej mierovej jednotky
odčítanie a vyhodnotenie údajov meracích prístrojov
súbor experimentálnych úkonov za účelom porovnania meranej veličiny so známou veličinou
súbor experimentálnych úkonov, pomocou ktorých sa určuje velkosť meranej veličiny ako násobok príslušnej mierovej jednotky
Účelom merania je zistiť:
skutočnú hodnotu meranej veličiny
vlastnosti určitého výrobku alebo priebeh sledovaného fyzikálneho javu
skutočnú hodnotu meranej veličiny pri sledovaní vlastností určitého výrobku alebo priebeh fyzikálneho javu
vlastnosti určitého výrobku materiálu
priebeh sledovaného fyzikálneho javu
Nepriame meranie je napríklad meranie prúdu pomocou :
vhodného prevodníka
voltmetra s bočníkom
ampérmetra alebo vhodného prevodníka
vhodného prevodníka alebo voltmetra s bočníkom
Priame merania sa používajú hlavne na :
kontrolné účely
prevádzkové
výskumné
vývojové
výučbové
